← Späť na blog

English version: use the EN · SK switch at the top right.

V októbri požiadal Vedomiu občan, aby zmapovala niečo, s čím sa väčšina ľudí stretne až v jednom z najhorších dní svojho života: ako prechádza trestná vec slovenským systémom. Nie konkrétny prípad, ale všeobecný postup podľa zákona, nakreslený tak jasne, aby ukázal aj to, ako môže bežať viac konaní naraz.

Východiskom bola verejná schéma českého trestného konania „Stadia trestního řízení“, ktorú zverejňuje české štátne zastupiteľstvo [13]. Úlohou bolo nakresliť slovenský postup v rovnakom duchu, podľa slovenského práva. Výsledky zverejňujem so súhlasom klienta. Text ani mapy neopisujú klienta ani jeho vec a neobsahujú žiadne osobné údaje.

Prijala som to, pretože presne pre takéto systémy Vedomia existuje: sú verejné, majú veľký vplyv na životy ľudí a zvonku ich takmer nevidno.

Prečo má cestu poznať aj bežný človek

V trestnom konaní pracujú profesionáli: policajti, prokurátori, sudcovia a advokáti. Najviac je však v hre pre človeka, o ktorého vec ide, a práve on cestu často vidí najmenej. Pozrela som sa, čo o tom hovorí zákon a výskum. Odpoveď je jasná: porozumenie nie je luxus pre zvedavých. Je súčasťou toho, aby práva naozaj fungovali.

Čo hovorí zákon

  • Poučiť, a ak treba, aj vysvetliť. Polícia, prokurátor a súd musia obvineného vždy poučiť o jeho právach a dať mu plnú možnosť ich uplatniť. Ak je to potrebné, majú mu poučenie primerane vysvetliť (§ 34 ods. 5) [1]. Právo EÚ vyžaduje, aby podozriví a obvinení dostali informácie o svojich právach v jednoduchej a prístupnej forme [16]. Smernica o obetiach trestných činov má dokonca článok s názvom „Právo rozumieť a byť pochopený“. Komunikácia s obeťami má prebiehať v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku [17].
  • Svoje práva môžete uplatňovať aj sami. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu (§ 34 ods. 1) [1]. Advokát musí chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, ak nie sú v rozpore so zákonom (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii) [18]. Kto dáva pokyny, potrebuje rozumieť, o čom rozhoduje.
  • S obhajcom sa môžete radiť. Obvinený má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov polície, prokurátora alebo súdu. Počas svojho výsluchu sa s ním však nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku (§ 34 ods. 1) [1]. Právo EÚ zaručuje prístup k obhajcovi tak, aby človek mohol reálne a účinne vykonávať svoje právo na obhajobu, a tiež právo stretnúť sa s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby [19].

Čo hovorí výskum

  • Väčšina ľudí s právnym problémom radu nehľadá. World Justice Project sa v prieskume zverejnenom v roku 2019 pýtal viac ako 100 000 ľudí v 101 krajinách. Približne polovica (49 %) mala za posledné dva roky aspoň jeden právny problém. Radu, ktorá by im pomohla problému porozumieť alebo ho vyriešiť, vyhľadalo len 29 % z nich [20]. Prieskum sa zameral na bežné občianskoprávne a správne problémy, najčastejšie so spotrebiteľskými vecami, bývaním, peniazmi a dlhmi, nie na trestné konanie.
  • Spravodlivý a vysvetlený postup sa ľahšie prijíma. Výskum procesnej spravodlivosti ukazuje, že ľudia ochotnejšie prijmú a rešpektujú rozhodnutia sudcov, ak podľa nich vznikli spravodlivo. Autori, dvaja americkí sudcovia, zároveň píšu, že ľudia, o ktorých veci súd rozhoduje, majú právo, aby im kľúčové rozhodnutia v konaní vysvetlili zrozumiteľne [21]. Štúdia Center for Court Innovation uvádza porozumenie ako jeden z piatich rozmerov procesnej spravodlivosti, spolu s rešpektom, nestrannosťou, možnosťou vyjadriť sa a záujmom o človeka [22].
  • Kto nerozumie, je zraniteľnejší. V rozhovoroch so 102 ľuďmi z dvoch amerických miest, ktorí mali nedávnu skúsenosť s trestným súdom alebo väzením, mnohí nerozumeli základným krokom konania alebo im rozumeli len povrchne. Sami hovorili, že ich to vystavovalo zneužitiu, napríklad keď prijali dohodu s prokuratúrou a nie celkom rozumeli, s čím súhlasia [22].
  • Ani v Európe to nie je samozrejmé. Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) v roku 2019 zhrnula rozhovory s viac ako 250 obvinenými a odborníkmi v ôsmich štátoch EÚ. Zistila, že informácie o právach sa poskytujú veľmi rôzne, niekedy len ako leták bez ďalšieho vysvetlenia, a že úrady často neoverujú, či človek informáciám porozumel. O tom, čo sa im kladie za vinu, dostávajú obvinení často len minimálne alebo nejasné informácie. Podľa FRA až to, že človek svojim právam naozaj rozumie, mu umožní ich využiť [23]. Slovensko štúdia nezahŕňala.
  • Sťažnosti na právnikov sa najčastejšie týkajú komunikácie. V Anglicku a Walese rieši sťažnosti klientov na služby právnikov nezávislý ombudsman (Legal Ombudsman). V roku 2025/26 bola najčastejšie uvádzaným dôvodom sťažnosti zlá komunikácia (24 %). Nasledovali prieťahy (22 %) a to, že právnik klientovi neporadil (19 %) [24]. Ide o iný právny systém a o všetky oblasti práva, nielen o trestné veci. Naznačuje to však, kde problémy vznikajú najčastejšie. Klient, ktorý vie, na čo sa pýtať, ich môže zachytiť skôr.
  • Väčšina ľudí na Slovensku nevníma nezávislosť súdov ako dobrú. Podľa správy Európskej komisie o právnom štáte z roku 2026 vníma nezávislosť súdov a sudcov ako skôr dobrú alebo veľmi dobrú len 35 % ľudí a 38 % firiem na Slovensku [25]. Porozumenie nenahradí reformy. Porozumieť ceste je však jedna z mála vecí, na ktorých môže pracovať každý sám.

Čo môžete s mapou urobiť, aj keď máte advokáta

Mapa z vás neurobí advokáta. Pomôže vám však byť klientom, ktorý vie, kde je, na čo sa pýtať a kedy niečo nesedí.

  • Vedieť, kde ste. Opýtajte sa: V ktorom kroku sme? Kto teraz rozhoduje? Čo môže prísť ďalej a čo by vec vrátilo späť?
  • Strážiť lehoty spolu s advokátom. Lehota spravidla plynie od doručenia alebo oznámenia. Pri rozsudku je oznámením jeho vyhlásenie, ak ste pri ňom boli. Lehota na odvolanie tak môže začať plynúť už v súdnej sieni, nie až po doručení písomného rozsudku (§ 309 ods. 1) [1]. Ak sa rozhodnutie oznamuje aj obhajcovi, lehota plynie spravidla od neskoršieho oznámenia (napríklad § 187 ods. 1, § 309 ods. 2, § 355 ods. 1) [1]. Keď vám niečo doručia alebo keď sa rozhodnutie vyhlási, povedzte to advokátovi ešte v ten deň. Dohodnite sa, či sa podá opravný prostriedok, kto ho podá a dokedy.
  • Všimnúť si, keď niečo chýba. Mapa Informačná DNA ukazuje, aká písomnosť vzniká pri desiatich hlavných krokoch a kto ju dostane. Ak ste niečo nedostali, opýtajte sa. Do spisu môžete spravidla nazrieť aj sami (§ 69 ods. 1) [1]. V prípravnom konaní to polícia alebo prokurátor môžu zo závažných dôvodov odmietnuť (§ 69 ods. 2).
  • Prísť pripravený. Keď viete, čo bude ďalej, môžete advokátovi včas priniesť fakty, doklady a mená ľudí, ktorí môžu niečo dosvedčiť. Obhajca je povinný najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú (§ 44 ods. 1) [1]. Mnohé z nich bez vás nemusí poznať.
  • Rozumieť, s čím súhlasíte. Skôr než uzavriete dohodu o vine a treste, vyhlásite na hlavnom pojednávaní, že ste vinný, vezmete späť odpor alebo sa vzdáte opravného prostriedku, opýtajte sa: Čo tým získam? Čoho sa vzdávam? Čo sa už potom nebude dať zmeniť? Napríklad vyhlásenie o vine, ktoré súd prijme, je neodvolateľné (§ 257 ods. 5) [1].
  • Ak ste poškodený, nezmeškajte lehotu na náhradu škody. Ak chcete, aby o náhrade škody rozhodol súd už v trestnom konaní, musíte návrh uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3) [1]. Inak môžete náhradu škody spravidla žiadať už len v občianskom súdnom konaní.
  • Vedieť, že máte voľbu. Namiesto obhajcu, ktorého ste si zvolili, si môžete zvoliť iného. Obhajcu si môžete zvoliť aj namiesto toho, ktorého vám ustanovil sudca (§ 39 ods. 5, § 40 ods. 5) [1]. Zmena obhajcu však nie je dôvodom na posunutie už nariadeného úkonu (§ 36 ods. 4) [1], preto o pochybnostiach hovorte včas. Sťažnosť na advokáta môžete podať Slovenskej advokátskej komore. Advokát sa k nej musí na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť (§ 28 ods. 4 zákona o advokácii) [18].
Kontrola nie je nedôvera. Mapa nenahrádza advokáta. Advokát pracuje s vaším spisom, pozná rozhodnutia súdov a prax. Mapa ukazuje všeobecnú cestu podľa zákona, nie stratégiu vo vašej veci. Keď však cestu vidíte aj vy, rozprávate sa s advokátom ako partner: ľahšie porozumiete jeho radám, kladiete presné otázky a všimnete si, keď niečo nesedí, skôr než uplynie lehota.

Prečo sa trestné konanie ťažko mapuje

Trestné konanie je napísané ako zákon, nie ako cesta. Previesť jedno na druhé trvalo oveľa dlhšie než nakresliť samotné rámčeky. Ťažkých bolo sedem vecí.

  • Rozhodnutia sú roztrúsené. Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.) má stovky paragrafov [1]. Už samotné možnosti prokurátora na konci vyšetrovania sú rozptýlené v paragrafoch 214 až 234.
  • Mnohé rozhodnutia nie sú len „áno, alebo nie“. Zákon často dáva orgánu na výber z viacerých možností. Vtedy mapa ukazuje otázku a vymenúva všetky možnosti, ktoré zákon pozná. Nevymýšľa jedinú cestu.
  • Cesta nevedie len dopredu. Niektoré rozhodnutia vrátia vec o krok späť, napríklad z odvolacieho súdu na súd prvého stupňa. Odtiaľ môže vec prísť k tomu istému rozhodnutiu znova. Mapa preto musí ukázať aj slučky a to, čo ich brzdí.
  • To isté sa v rôznych fázach volá inak. Pred začatím trestného stíhania sa vec, ktorá patrí inému orgánu, odovzdá (§ 197). Keď už stíhanie beží, vec sa postúpi (§ 214). Človek je po vznesení obvinenia obvinený. Obžalovaným sa stane, až keď súd nariadi hlavné pojednávanie (§ 10 ods. 12), a nemusí sa ním stať vôbec.
  • Zákon sa stále mení. Novela č. 40/2024 Z. z. zmenila viacero krokov [2]. Mapovala som znenie účinné od 18. 8. 2026. K 21. 10. 2026 toto znenie naposledy zmenil zákon č. 168/2026 Z. z. Niektoré zmeny z tohto zákona a väčšina nového zákona č. 167/2026 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach nadobudnú účinnosť až 1. 1. 2028 [3].
  • Voľne dostupné texty zákona nie sú vždy aktuálne. Lehota na sťažnosť proti uzneseniu je spravidla tri pracovné dni (§ 187 ods. 1) [9]. Niektoré voľne dostupné texty zákona stále uvádzajú tri dni. Od jedného slova závisí, či bude sťažnosť podaná včas.
  • Naraz môže bežať viac konaní. Proti tomu istému človeku sa môže viesť viac konaní, a to aj v rôznych štátoch EÚ. Konania sa môžu spojiť, rozdeliť alebo prerušiť. Nové stíhanie môže byť neprípustné, ak sa o tom istom skutku už právoplatne rozhodlo. Mapa jedného konania musí ukázať, kde sa môže napojiť na iné.

A ešte jedna vec, kvôli ktorej Vedomia existuje: presné nie je to isté ako zrozumiteľné. Advokát potrebuje každý paragraf. Človek, ktorý práve dostal list od polície, potrebuje vedieť, čo bude ďalej a koľko má dní.

Kde som hľadala a ako som postupovala

Postupovala som tak, ako som sa to naučila v práci inžinierky kvality: vymedziť rozsah, používať len primárne zdroje, zaznamenať každé rozhodnutie a výsledok skontrolovať nezávisle od toho, ako vznikol.

  1. Rozsah. Dohodnutý s klientom: všeobecný postup trestnej veci podľa zákona, bez údajov o konkrétnej veci, vrátane miest, kde sa jedno konanie môže napojiť na iné.
  2. Len primárne zdroje. Každý krok je viazaný na paragraf zákona, čítaný na oficiálnom portáli Slov-Lex Ministerstva spravodlivosti SR: Trestný poriadok, Trestný zákon, Ústava a novely [1 – 5]. Právo EÚ pochádza z EUR-Lex [6, 7].
  3. Kontrola platného znenia. Nástroje, ktoré som používala, nevedeli vždy načítať celé konsolidované znenie Trestného poriadku. Vtedy som platné znenie overila v aktuálnych rozhodnutiach Ústavného súdu, Najvyššieho súdu a prokuratúry z rokov 2025 a 2026, ktoré ho citujú doslovne, a v samotnom texte novely [2, 8 – 12]. Pri záverečnej kontrole som každý citovaný paragraf porovnala priamo s úplným znením na Slov-Lex [1].
  4. Štandardný zápis. Podrobný vývojový diagram používa značky podľa normy ISO 5807 [14]. Každý pás je jeden aktér. Každý žltý kosoštvorec je rozhodnutie s označenými odpoveďami. Pri každom kroku je paragraf. Samostatná strana ukazuje slučky, v ktorých sa vec vracia späť.
  5. Nezávislé kontroly. Po nakreslení máp som každú vetu a každé číslo paragrafu nechala porovnať so zdrojmi v samostatných kontrolách, ktoré nevideli, ako vznikal prvý návrh. Text v nich čítali z pohľadu advokáta, sudcu a jazykového redaktora.
  6. Čitateľné pre každého. Obrázky sa riadia príručkou Dyslexia Style Guide britskej asociácie pre dyslexiu (British Dyslexia Association) [15]: jasné bezpätkové písmo, väčší text, krémové namiesto bieleho pozadia, žiadna kurzíva ani podčiarkovanie a krátke vety. Ikony sú vždy so slovom a farba nikdy nie je jediným nositeľom informácie.
Ako som použila umelú inteligenciu. Na rešerš, písanie a kreslenie som použila nástroje umelej inteligencie, pod mojím vedením. Do máp som dávala len to, čo som dohľadala v primárnom zdroji. Ani to nevylučuje chyby, preto nižšie zverejňujem aj tie, ktoré sa našli. Kontroly z pohľadu advokáta, sudcu a jazykového redaktora urobili samostatné nástroje umelej inteligencie. Je to kontrola kvality, nie posúdenie advokátom ani súdom.

Čo mapa ukazuje

Celý výsledok tvorí podrobný vývojový diagram na deviatich stranách, jednostránková infografika, plagát so siedmimi krokmi a krátke video, všetko po slovensky aj po anglicky (na stiahnutie nižšie). Toto sú hlavné zistenia.

1. Päť miest, kde sa o veci rozhoduje

Schéma trestného konania na Slovensku: päť miest, kde sa v trestnej veci rozhoduje. 1, policajt alebo prokurátor: začne sa trestné stíhanie? Áno, ak skutočnosti odôvodňujú jeho začatie (paragraf 199); nie, vec sa odovzdá inému orgánu, odloží alebo odmietne a oznamovateľ aj poškodený môžu podať sťažnosť (paragraf 197). 2, prokurátor: odôvodňujú výsledky vyšetrovania postavenie obvineného pred súd? Áno, obžaloba, dohoda o vine a treste alebo odklon; nie, zastavenie alebo postúpenie. Vec môže aj vrátiť polícii, aj opakovane. 3, súd: dá sa obžaloba prijať? Áno, hlavné pojednávanie alebo trestný rozkaz; nie, iné rozhodnutie, napríklad odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. 4, súd po hlavnom pojednávaní: odsúdenie alebo oslobodenie. 5, odvolací súd: je odvolanie dôvodné? Nie, odvolanie sa zamietne a rozsudok platí; áno, rozsudok sa zruší a odvolací súd rozhodne sám, vec vráti súdu prvého stupňa len v prípadoch, ktoré určuje zákon.
Kto rozhoduje a kam môže každé rozhodnutie viesť.

Trestná vec sa nepohne sama. Pohne sa preto, lebo niekto rozhodne. Hlavných miest rozhodovania je päť:

  • Policajt alebo prokurátor posúdi trestné oznámenie alebo iný podnet a rozhodne, či skutočnosti odôvodňujú začatie trestného stíhania. Ak nie je dôvod vec odovzdať, odložiť ani odmietnuť, začne trestné stíhanie uznesením (§ 199). Inak vec uznesením odovzdá inému orgánu, napríklad na prejednanie priestupku, odloží alebo odmietne (§ 197 ods. 1). Proti takému uzneseniu môžu oznamovateľ a poškodený podať sťažnosť (§ 197 ods. 3).
  • Prokurátor na konci vyšetrovania podá obžalobu (§ 234) alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (§ 232, § 233). Môže zvoliť aj odklon, napríklad podmienečné zastavenie (§ 216) alebo zmier (§ 220). Trestné stíhanie môže zastaviť (§ 215) alebo prerušiť (§ 228), prípadne vec postúpiť inému orgánu (§ 214). Vec môže aj vrátiť polícii na doplnenie vyšetrovania (§ 230 ods. 2 písm. d)).
  • Súd po podaní obžaloby nariadi hlavné pojednávanie. Samosudca môže namiesto toho vydať trestný rozkaz bez hlavného pojednávania (§ 353). Súd môže rozhodnúť aj inak, napríklad obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi; vec sa tým vracia do prípravného konania (§ 241, § 244). Ak obvinený do 5 pracovných dní od doručenia obžaloby namietne vady prípravného konania, súd zároveň rozhodne o prijatí obžaloby (§ 241 ods. 1 písm. l), § 244 ods. 1 písm. k)).
  • Súd po hlavnom pojednávaní rozsudkom obžalovaného uzná vinným alebo ho oslobodí (§ 284, § 285). Uznesením môže aj vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, vec postúpiť, trestné stíhanie zastaviť (aj podmienečne) alebo prerušiť (§ 279 až 283). Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný, a súd to prijme, dokazovanie o priznanom skutku sa nevykoná a výrok o vine už nemôže napadnúť odvolaním (§ 257 ods. 5 a 8, § 307 ods. 1 písm. b)).
  • Odvolací súd odvolanie zamietne (§ 316, § 319), alebo rozsudok zruší (§ 321). Potom vo veci rozhodne sám (§ 322 ods. 3), alebo ju vráti súdu prvého stupňa. Ak vyšiel najavo ďalší skutok a prokurátor o to požiada, môže ju vrátiť aj prokurátorovi (§ 323). Súdu prvého stupňa ju vráti, ak zistí vážnu procesnú chybu, napríklad že obžalovaný nemal obhajcu, hoci ho mať musel (§ 316 ods. 3). Inak ju vráti len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom (§ 322 ods. 1).

Popri tom všetkom rozhoduje sudca pre prípravné konanie o väzbe (§ 72) a o príkazoch, napríklad na domovú prehliadku (§ 100). Od roku 2024 rozhoduje aj v niektorých veciach obvineného, ktorý spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní (§ 215 ods. 3, § 218).

2. Kde sa vec môže vrátiť späť, aj opakovane

Trestné konanie na Slovensku, mapa slučiek: kde sa vec môže vrátiť späť. Päť stupňov za sebou, polícia, prokurátor, súd prvého stupňa, odvolací súd a právoplatné rozhodnutie. Spätné šípky ukazujú sedem slučiek. 1, prokurátor vráti vec polícii na doplnenie vyšetrovania (paragraf 230). 2, súd odmietne obžalobu a vráti vec prokurátorovi, alebo nadriadený súd na sťažnosť zruší prijatie obžaloby (paragrafy 241 a 244). 3, súd odmietne alebo neschváli dohodu o vine a treste (paragrafy 331 a 334). 4, súd na hlavnom pojednávaní vráti vec prokurátorovi na došetrenie (paragraf 279). 5, odvolací súd zruší rozsudok a vráti vec súdu prvého stupňa (paragrafy 316 a 322). 6, po sťažnosti nadriadený orgán uloží znovu rozhodnúť (paragraf 194). 7, mimoriadne prostriedky (paragrafy 367, 388 a 400). Zákon neurčuje, koľkokrát sa vec môže vrátiť; každý má právo na prejednanie v primeranej lehote (paragraf 2 odsek 7).
Sedem slučiek, v ktorých sa vec vracia späť, a čo ich obmedzuje.

Proces nie je rovná čiara. Niektoré rozhodnutia vec nepošlú ďalej, ale späť, a odtiaľ môže vec prísť k tomu istému rozhodnutiu znova. Mapa ukazuje sedem hlavných slučiek:

  1. Prokurátor vráti vec polícii. Na doplnenie vyšetrovania, s pokynmi a lehotou (§ 230 ods. 2 písm. d)).
  2. Súd odmietne obžalobu. Ak zistí závažné procesné chyby, napríklad porušenie práva na obhajobu, alebo neúplný spis, chybnú obžalobu či nezákonné výhody pre spolupracujúcu osobu, odmietne obžalobu a vráti vec prokurátorovi (§ 241 ods. 1 písm. f), § 244 ods. 1 písm. h)). Do prípravného konania sa vec vráti aj vtedy, ak nadriadený súd na sťažnosť zruší rozhodnutie o prijatí obžaloby (§ 241 ods. 4, § 244 ods. 3). Prokurátor môže podať novú obžalobu a súd ju znova preskúma.
  3. Súd odmietne alebo neschváli dohodu o vine a treste. Vec sa vráti do prípravného konania (§ 331, § 334 ods. 3). Predtým môže súd oznámiť výhrady a strany môžu navrhnúť nové znenie dohody (§ 334 ods. 2).
  4. Súd na hlavnom pojednávaní vráti vec prokurátorovi. Len ak vyjde najavo ďalší skutok obžalovaného a prokurátor o vrátenie požiada (§ 279). Za rovnakých podmienok to môže urobiť aj odvolací súd (§ 323).
  5. Odvolací súd zruší rozsudok a vráti vec. Urobí to pri vážnej procesnej chybe alebo vtedy, ak by doplnenie konania pred ním bolo neprimerane ťažké alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom (§ 316 ods. 3, § 322 ods. 1). Súd prvého stupňa vec prejedná znova a jeho nový rozsudok sa dá znova napadnúť odvolaním. Ak bol obžalovaný oslobodený, odvolací súd ho nemôže sám uznať vinným (§ 322 ods. 4 písm. a)). Ak považuje oslobodenie za nesprávne, môže rozsudok len zrušiť a vec vrátiť.
  6. Nadriadený orgán vyhovie sťažnosti. Zruší uznesenie a uloží, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodlo (§ 194 ods. 1 písm. b)). Takto sa môže vrátiť napríklad odloženie veci.
  7. Mimoriadne prostriedky. Generálny prokurátor (§ 366, § 367), Najvyšší súd po dovolaní (§ 388) alebo súd po povolení obnovy konania (§ 400) môžu rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Zákon neurčuje, koľkokrát sa vec môže vrátiť. Má však brzdy:

  • Viazanosť právnym názorom. Kto vec dostane späť, musí sa riadiť názorom toho, kto ju vrátil (§ 194 ods. 5, § 327 ods. 1, § 367 ods. 3, § 391 ods. 1).
  • Zákaz zmeny k horšiemu. Ak sa rozsudok zrušil len na odvolanie podané v prospech obžalovaného, nové rozhodnutie nesmie byť preňho horšie (§ 327 ods. 2). Rovnako to platí pri dovolaní (§ 391 ods. 2).
  • Odvolací súd vracia vec len v prípadoch, ktoré určuje zákon. Inak rozhodne sám (§ 316 ods. 3, § 322 ods. 1 a 3).
  • Iný sudca alebo iný súd. Nadriadený súd môže nariadiť, aby vec znova prejednal iný senát alebo iný súd (§ 194 ods. 4, § 325, § 388 ods. 2).
  • Primeraná lehota. Každý má právo, aby jeho trestná vec bola prejednaná v primeranej lehote (§ 2 ods. 7).

Do prípravného konania sa vec vráti aj vtedy, keď prokurátor vezme obžalobu späť pred začatím hlavného pojednávania (§ 239 ods. 1), alebo keď súd na návrh prokurátora vráti vec prokurátorovi, aby sa uzavrela dohoda o vine a treste (§ 244 ods. 1 písm. g), § 255 ods. 3).

Prerušenie trestného stíhania (§ 228) slučkou nie je. Vec stojí. Keď dôvod prerušenia pominie, prokurátor alebo policajt rozhodne o pokračovaní v trestnom stíhaní (§ 228 ods. 5).

3. Ako sa mení postavenie človeka

Podozrivý, obvinený, obžalovaný, odsúdený: ako sa mení postavenie človeka v trestnom konaní na Slovensku. Podozrivý; obvinený po vznesení obvinenia (paragraf 206); obžalovaný len vtedy, ak súd nariadi hlavné pojednávanie (paragraf 10 odsek 12); odsúdený alebo oslobodený po právoplatnom rozsudku (paragraf 10 odsek 13). Obžalovaným sa človek nemusí stať nikdy: vec sa môže skončiť skôr trestným rozkazom, dohodou o vine a treste, zastavením, odklonom alebo postúpením. Kým súd právoplatne nevysloví vinu, človek sa považuje za nevinného (podľa Ústavy, článok 50 odsek 2).
Slová sa počas konania menia. Prezumpcia neviny nie.

Podozrivý sa po vznesení obvinenia stáva obvineným (§ 206). Obžalovaným sa stane až vtedy, keď súd nariadi hlavné pojednávanie (§ 10 ods. 12). Odsúdeným je až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku (§ 10 ods. 13); rovnakú povahu má trestný rozkaz (§ 353 ods. 8). Oslobodeným ho urobí právoplatný oslobodzujúci rozsudok.

Obžalovaným sa človek nemusí stať vôbec. Vec sa môže skončiť skôr: trestným rozkazom bez hlavného pojednávania, dohodou o vine a treste schválenou ešte pred hlavným pojednávaním, zastavením trestného stíhania, odklonom alebo postúpením veci.

Kým súd právoplatne nevysloví vinu, človek sa považuje za nevinného (podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) [5].

4. Lehoty sú krátke a počítajú sa rôzne

  • Sťažnosť proti uzneseniu, ak ju zákon pripúšťa: spravidla 3 pracovné dni od oznámenia; ak sa uznesenie oznamuje aj obhajcovi, od neskoršieho oznámenia (§ 187 ods. 1) [9]. Proti niektorým rozhodnutiam o väzbe treba sťažnosť podať ihneď po vyhlásení (§ 83 ods. 2).
  • Odpor proti trestnému rozkazu: 8 dní od doručenia; ak sa doručuje aj obhajcovi, od neskoršieho doručenia (§ 355 ods. 1).
  • Odvolanie proti rozsudku: 15 dní od jeho oznámenia, teda od vyhlásenia, ak bol človek pri ňom prítomný, inak od doručenia; ak sa oznamuje aj obhajcovi, od najneskoršieho oznámenia (§ 309).
  • Poškodený, ktorý chce, aby o náhrade škody rozhodol súd v trestnom konaní, musí návrh uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a uviesť v ňom dôvod a výšku nároku (§ 46 ods. 3).

Lehota na sťažnosť sa počíta v pracovných dňoch, lehoty na odpor a odvolanie v kalendárnych dňoch. Deň, v ktorom sa stala udalosť, od ktorej lehota plynie, sa do nej nezapočítava. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, posledným dňom je najbližší pracovný deň. Lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa podanie adresované orgánu, ktorému sa má podať, odovzdá v posledný deň lehoty na pošte (§ 63 ods. 3, 5 a 6).

Toto nie sú všetky lehoty a zákon má výnimky. Napríklad obvinený môže do 5 pracovných dní od doručenia obžaloby namietať vady prípravného konania (§ 241 ods. 1 písm. l)). Rozsudok, uznesenie aj trestný rozkaz musia obsahovať poučenie o opravnom prostriedku (§ 163, § 176, § 354). Ak si nie ste istí, obráťte sa hneď na advokáta.

5. Informačná DNA: kto sa čo dozvie a kedy

Informačná DNA trestného konania na Slovensku: kto sa čo dozvie a kedy. Vzorec, ktorý sa opakuje pri každom rozhodnutí: rozhodnutie, písomnosť, doručenie alebo oznámenie, poučenie, lehota, opravný prostriedok; ak uspeje, vec sa môže vrátiť. Desať krokov: trestné oznámenie, odovzdanie, odloženie alebo odmietnutie veci, začatie trestného stíhania, vznesenie obvinenia, skončenie vyšetrovania, zastavenie alebo postúpenie, obžaloba, trestný rozkaz, rozsudok a výkon trestu. Pri každom je uvedené, kto písomnosť dostane alebo sa o nej dozvie a aká lehota alebo právo z toho plynie. Pravidlá: poučenie je v každom rozsudku, uznesení aj trestnom rozkaze; lehota beží od oznámenia alebo doručenia; nevyzdvihnutá zásielka sa môže považovať za doručenú (paragraf 66 odsek 3); do spisu sa dá nazrieť (paragraf 69).
Desať krokov, desať písomností. Pri každej je uvedené, kto ju dostane a čo z toho plynie.

Pod celým konaním sa opakuje ten istý vzorec: niekto rozhodne, vznikne písomnosť, doručí sa alebo oznámi, obsahuje poučenie, začne plynúť lehota a dá sa podať opravný prostriedok. Ak uspeje, vec sa môže vrátiť späť. Kto písomnosť nedostane alebo jej nerozumie, môže o právo prísť, hoci mu ho zákon dáva.

  • Obvinený sa o obvinení dozvie ihneď a musí byť poučený o svojich právach vrátane významu priznania (§ 206 ods. 1, § 34 ods. 5). Pred skončením vyšetrovania ho polícia najmenej 3 dni vopred upozorní, že si môže preštudovať spis a navrhnúť doplnenie vyšetrovania (§ 208 ods. 1).
  • Poškodený a oznamovateľ dostanú uznesenie, ak sa vec odovzdá, odloží alebo odmietne, a polícia ich upovedomí o začatí stíhania aj o vznesení obvinenia (§ 197 ods. 3, § 199 ods. 1, § 206 ods. 1). Poškodený sa môže kedykoľvek informovať o stave konania (§ 46 ods. 1). Ak mu hrozí nebezpečenstvo, môže požiadať, aby ho informovali o prepustení alebo úteku obvineného či odsúdeného (§ 46 ods. 8).
  • Proti uzneseniu o začatí trestného stíhania sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2). Proti uzneseniu o vznesení obvinenia áno.
  • Nevyzdvihnutá zásielka môže znamenať zmeškanú lehotu. Zásielka do vlastných rúk, ktorú si človek nevyzdvihne do 3 pracovných dní od uloženia, sa považuje za doručenú, aj keď sa o nej nedozvedel. Neplatí to pre obžalobu, trestný rozkaz a uznesenie o podmienečnom zastavení (§ 66 ods. 3). Preto je dôležité uviesť správnu adresu a jej zmenu hneď oznámiť (§ 34 ods. 7, § 46 ods. 2).
  • Do spisu sa dá nazrieť. Obvinený, obhajca, poškodený aj oznamovateľ môžu nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky a kópie (§ 69 ods. 1). V prípravnom konaní to polícia alebo prokurátor môže zo závažných dôvodov odmietnuť, obvinenému, obhajcovi a poškodenému však nie po tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spis (§ 69 ods. 2).

Pre Vedomiu je toto jadro celej mapy: systém je priehľadný vtedy, keď sa ten, koho sa vec týka, dozvie, čo potrebuje, včas a zrozumiteľne.

6. Krok, ktorý sa zmenil v roku 2024

Novela č. 40/2024 Z. z. zmenila, čo sa deje po odpore proti trestnému rozkazu [2]. Dnes, keď obvinený, prokurátor alebo iná oprávnená osoba podá odpor včas, samosudca najprv rozhodne o prijatí obžaloby a nariadi hlavné pojednávanie (§ 355 ods. 3, § 241 ods. 1 písm. j)). Proti prijatiu obžaloby môžu prokurátor a obvinený podať sťažnosť. Ak nadriadený súd prijatie obžaloby zruší, zruší sa aj trestný rozkaz a vec sa vráti do prípravného konania (§ 241 ods. 4, § 355 ods. 7). Inak sa trestný rozkaz spravidla zruší, až keď prokurátor na hlavnom pojednávaní prednesie obžalobu. Dovtedy možno odpor vziať späť (§ 355 ods. 8 a 10). Odpor poškodeného proti výroku o náhrade škody zruší len tento výrok (§ 355 ods. 2).

7. Keď beží viac konaní naraz

Mapa označuje miesta, kde sa jedno konanie môže napojiť na iné. O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a o súvisiacich trestných činoch viacerých obvinených sa môže viesť spoločné konanie (§ 18 až 20). Niektorá vec sa z neho môže vylúčiť na samostatné konanie. Naopak, veci so samostatnými obžalobami sa môžu spojiť (§ 21). Trestné stíhanie sa môže prerušiť (§ 228).

Za ten istý skutok nemožno človeka stíhať znova, ak sa skoršie stíhanie skončilo právoplatným rozsudkom, právoplatným zastavením, podmienečným zastavením, po ktorom sa osvedčil, alebo schválením zmieru a zastavením stíhania, a toto rozhodnutie nebolo zrušené (§ 9 ods. 1 písm. e)). Za podmienok práva EÚ to platí aj medzi štátmi EÚ (čl. 50 Charty základných práv EÚ, čl. 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda) [6, 7].

Ak súd odsudzuje páchateľa za viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest. Ak páchateľ spáchal čin skôr, ako mu súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, súd mu uloží súhrnný trest (§ 41 a 42 Trestného zákona) [4].

Čo zachytili kontroly

Kontroly našli v mojich návrhoch chyby. Všetky som opravila. Pred prvým zverejnením to boli štyri:

  • lehota na sťažnosť: „3 dni“ opravené na „3 pracovné dni“ (§ 187 ods. 1);
  • odpor proti trestnému rozkazu: opravené na postup platný od roku 2024 (§ 355 ods. 3);
  • prvé rozhodnutie: vec sa tam odovzdá inému orgánu (§ 197), nie postúpi (§ 214);
  • dovolanie: doplnené, že ho môže podať aj minister spravodlivosti, a to na podnet (§ 369 ods. 1) [10].

Po zverejnení som dala celý slovenský text a všetky prílohy ešte raz prečítať z pohľadu advokáta, sudcu a jazykového redaktora. Každý nález som overila v znení zákona. Opravila alebo doplnila som:

  • lehotu na dovolanie v podrobnom diagrame: 3 roky od doručenia v prospech aj v neprospech obvineného, nie 6 mesiacov (§ 370 ods. 1);
  • kto preskúma obžalobu: predseda senátu pri zločine s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň 12 rokov, inak samosudca (§ 241 ods. 1, § 243 ods. 1);
  • začatie trestného stíhania: opísané slovami platného § 199 a doplnené, že vec sa môže aj odmietnuť (§ 197 ods. 1 písm. d));
  • právo oznamovateľa a poškodeného podať sťažnosť, ak sa vec odovzdá, odloží alebo odmietne (§ 197 ods. 3);
  • výnimky pri lehotách: sťažnosť ihneď po vyhlásení pri niektorých rozhodnutiach o väzbe (§ 83 ods. 2) a skrátené vyšetrovanie pri náhrade škody (§ 46 ods. 3);
  • zrušenie trestného rozkazu po odpore: nie vždy až prednesením obžaloby (§ 355 ods. 7, 8 a 10);
  • vrátenie veci odvolacím súdom: aj pri vážnej procesnej chybe (§ 316 ods. 3), prípadne priamo prokurátorovi (§ 323);
  • priznanie viny na hlavnom pojednávaní: súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a obžalovaný ho nemôže napadnúť odvolaním (§ 257 ods. 5);
  • zásada „nikto nemôže byť stíhaný dvakrát“ v infografike: platí, len ak skoršie rozhodnutie nebolo zrušené (§ 9 ods. 1 písm. e));
  • slučky, v ktorých sa vec vracia späť, a to, že obžalovaným sa človek nemusí stať vôbec.

Tento zoznam zverejňujem zámerne. Mape, ktorá tvrdí, že nemá žiadnu chybu, sa verí ťažšie než mape, ktorá ukazuje, ako sa chyby hľadajú a opravujú.

Čo si z mapy zapamätať

  • Práva závisia od lehôt. Tri pracovné dni, osem dní, pätnásť dní. Kto nepozná cestu, často nevie, že mu plynie čas.
  • Keď viete, kto rozhoduje, viete, na koho sa obrátiť. Polícia, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd rozhodujú o rôznych veciach v rôznych chvíľach.
  • Bez informácie niet práva. Lehota začne plynúť doručením. Kto nevie, že mu niečo prišlo, môže prísť o možnosť brániť sa.
  • Cesta sa môže vracať. Keď viete, že rozhodnutie môže vec vrátiť späť, neprekvapí vás, že sa konanie predĺži, a viete, na čo sa pýtať.
  • Slová majú váhu. Obvinený nie je odsúdený a nie každý obvinený sa stane obžalovaným. Kto rozumie týmto označeniam, chráni prezumpciu neviny aj v bežnom rozhovore, nielen na súde.
  • Porozumenie nie je to isté ako dôvera. Vo Vedomii voláme dôveru bez porozumenia slepou dôverou. Verejné inštitúcie fungujú lepšie pre všetkých, keď ľudia vidia cestu, ktorou vec prechádza, a nie iba výsledok v titulku.
  • Vysvetľovanie zaberá veľa času. Organizácie, ktoré pomáhajú obetiam, svedkom, rodinám či ľuďom v ťažkostiach, pripravujú to isté vysvetlenie stále odznova. Spoločná overená mapa túto prácu urobí raz a pre všetkých.

Čo tento článok je a čo nie je

  • Je to zjednodušené vysvetlenie na informačné a vzdelávacie účely. Nie je to právne poradenstvo a nenahrádza znenie zákona ani radu advokáta. Ak sa vás trestné konanie týka, obráťte sa na advokáta.
  • Vedomia neposkytuje právne služby a neposudzuje konkrétne trestné veci.
  • Opisuje Trestný poriadok v znení účinnom od 18. 8. 2026; stav overený k 21. 10. 2026. Zákon sa mení; vždy si overte aktuálne znenie.
  • Neopisuje žiadny skutočný prípad ani osobu. Klient so zverejnením súhlasil.
  • Slovenské mapy sú nakreslené nanovo, inšpirované verejnou schémou českého štátneho zastupiteľstva [13] a upravené podľa slovenského práva.
  • Ak nájdete chybu, napíšte na contact@vedomia.com. Overím ju v zdroji, opravím a zmenu aj s dátumom zapíšem na túto stránku.
  • © 2026 Vedomia. Mapy, dokumenty a video možno šíriť v nezmenenej podobe s uvedením Vedomie ako zdroja.

Na stiahnutie

Všetky súbory môžete bezplatne používať a šíriť v nezmenenej podobe a s uvedením zdroja. Anglické verzie sú preklady: ak sa znenia líšia, rozhoduje slovenská verzia a text zákona.

Po slovensky

Po anglicky (English)

Zdroje

  1. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, znenie účinné od 18. 8. 2026 do 31. 12. 2027. Slov-Lex, Ministerstvo spravodlivosti SR — static.slov-lex.sk
  2. Zákon č. 40/2024 Z. z. z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (vyhlásené znenie). Slov-Lex — static.slov-lex.sk
  3. Zákon č. 168/2026 Z. z. zo 4. júna 2026, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach; zákon č. 167/2026 Z. z. zo 4. júna 2026 o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Slov-Lex — static.slov-lex.sk, static.slov-lex.sk (167/2026)
  4. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, znenie účinné od 18. 8. 2026. Slov-Lex — static.slov-lex.sk
  5. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., znenie účinné od 1. 11. 2025. Slov-Lex — static.slov-lex.sk
  6. Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02), Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016, s. 389. EUR-Lex — eur-lex.europa.eu
  7. Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, Ú. v. ES L 239, 22. 9. 2000, s. 19. EUR-Lex — eur-lex.europa.eu
  8. Ústavný súd SR, uznesenie sp. zn. II. ÚS 394/2025-16 z 1. 7. 2025 (cituje § 197 ods. 1) — ustavnysud.sk
  9. Najvyšší súd SR, uznesenie sp. zn. 5Urtos/4/2026 z 11. 6. 2026 (cituje § 187 ods. 1) — nsud.sk
  10. Najvyšší súd SR, rozsudok sp. zn. 5Tdo/2/2026 z 23. 6. 2026 (dovolanie ministra spravodlivosti, § 369) — nsud.sk
  11. Najvyšší súd SR, uznesenie sp. zn. 5Tdo/20/2026 z 9. 4. 2026 (cituje § 370 ods. 1) — nsud.sk
  12. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, uznesenie č. Pv 106/25/3304-34 zo 4. 9. 2025 (postup podľa § 405a) — genpro.gov.sk
  13. „Stadia trestního řízení“ (schéma). Soustava státního zastupitelství ČR — verejnazaloba.cz
  14. ISO 5807:1985 Information processing — Documentation symbols and conventions for data, program and system flowcharts, program network charts and system resources charts. ISO (potvrdená 2019) — iso.org
  15. Dyslexia Style Guide 2023. British Dyslexia Association — bdadyslexia.org.uk
  16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní, čl. 3 ods. 2 a čl. 4 ods. 4. Ú. v. EÚ L 142, 1. 6. 2012, s. 1. EUR-Lex — eur-lex.europa.eu
  17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, čl. 3 („Právo rozumieť a byť pochopený“). Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012, s. 57. EUR-Lex — eur-lex.europa.eu
  18. Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, znenie účinné od 17. 8. 2026, § 18 ods. 1 a § 28 ods. 4. Slov-Lex — static.slov-lex.sk
  19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, čl. 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a). Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013, s. 1. EUR-Lex — eur-lex.europa.eu
  20. World Justice Project: Global Insights on Access to Justice 2019. Findings from the World Justice Project General Population Poll in 101 Countries. Washington, D.C., 2019 — worldjusticeproject.org
  21. Burke, K., Leben, S.: Procedural Fairness: A Key Ingredient in Public Satisfaction. A White Paper of the American Judges Association. Court Review, roč. 44, č. 1/2, 2007 – 2008 — courts.ca.gov
  22. Swaner, R., Ramdath, C., Martinez, A., Hahn, J., Walker, S.: What Do Defendants Really Think? Procedural Justice and Legitimacy in the Criminal Justice System. Center for Court Innovation, New York, september 2018 — innovatingjustice.org
  23. Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA): Rights in practice: access to a lawyer and procedural rights in criminal and European arrest warrant proceedings, 2019 — fra.europa.eu
  24. Legal Ombudsman (Anglicko a Wales): Legal Ombudsman 2025/26 annual complaints data and insight — legalombudsman.org.uk
  25. Európska komisia: Správa o právnom štáte 2026, kapitola o stave právneho štátu na Slovensku, SWD(2026) 925 final — commission.europa.eu

História zmien. 21. 10. 2026: prvé zverejnenie. 21. 10. 2026: opravy po kontrole z pohľadu advokáta, sudcu a jazykového redaktora, doplnené slučky, informačná DNA a to, že obžalovaným sa človek nemusí stať vôbec (pozri časť Čo zachytili kontroly); doplnená časť Prečo má cestu poznať aj bežný človek s novými zdrojmi [16 – 25]. 21. 10. 2026: v článku sú štyri hlavné mapy a slovenská verzia má vlastnú adresu.